Klinická farmakologie a farmacie, 2006 (roč. 20), číslo 3

Klin Farmakol Farm 2006; 20:

Porovnanie klinického stavu a farmakoterapie u pacientov s hypertenziou a súčasne s diabetom mellitom a pacientov s hypertenziou bez diabetu

CLINICAL CONDITION AND PHARMACOTHERAPY IN PATIENTS WITH HYPERTENSION AND DIABETES IN COMPARED TO PATIENTS WITHOUT DIABETES

Miriam Bittnerová¹, Andrea Vojčíková¹, Lívia Magulová^4,2, Marta Porubská³, MUDr. Jana Sirotiaková PhD⁴

¹Katedra farmakológie a toxikológie, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

²Oddelenie klinickej farmakológie, Fakultná nemocnica Nitra, Nitra

³Neštátna diabetologická ambulancia, Nitra

⁴II. interná klinika, Fakultná nemocnica, Nitra

Klíčová slova: Kľúčové slová: esenciálna hypertenzia, diabetes mellitus, antihypertenzívna farmakoterapia, ambulantné monitorovanie krvného tlaku.

Účel štúdie: Prevalencia hypertenzie je u diabetikov 1,5- až 2-krát vyššia ako v nediabetickej populácii. Súčasný výskyt hypertenzie a dia­betu mellitu zvyšuje riziko vzniku závažných kardiovaskulárnych komplikácií. Cieľom tejto štúdie bolo zhodnotiť klinický stav a antihypertenzívnu farmakoterapiu pacientov s esenciálnou hypertenziou (EH) a diabetom mellitom (DM) v porovnaní so skupinou pacientov s hypertenziou bez diabetu. Súčasne porovnať adekvátnu kontrolu krvného tlaku (TK) po roku liečby v oboch skupinách podľa merania klasickým tlakomerom a 24-hodinovým ambulantným monitorovaním TK (ABPM). Metódy: V retrospektívnej štúdii sme analyzovali zdravotné záznamy celkovo 95 pacientov s liečenou hypertenziou (40 pacientov s liečeným DM 1. alebo 2. typu a 55 pacientov bez DM) vo veku 37 až 80 rokov. V oboch skupinách sme hodnotili vek, BMI, biochemické parametre (glykémia, celkový cholesterol), pridružené ochorenia, stupeň EH, TK nameraný v ambulancii lekára (klinický TK) a pri ABPM (monitorovaný TK), percento pacientov s dobre kontrolovaným TK podľa hodnôt klinického a monitorovaného TK, zastúpenie dipperov a nondipperov a antihypertenzívnu farmakoterapiu. Výsledky: U pacientov s hypertenziou a DM sme zaznamenali vyššie hodnoty BMI, plazmatickej glukózy a ťažší stupeň EH. Z pridružených ochorení sa vyskytovala v oboch skupinách najmä dyslipoproteinémia. Zaznamenali sme významne zvýšený klinický systolický TK (sTK) a monitorovaný denný sTK a diastolický TK u pacientov s EH a DM oproti pacientom bez DM. V oboch skupinách bolo porovnateľné zastúpenie nondipperov. Podľa klinického TK bolo u pacientov s hypertenziou a DM 59 % pacientov s adekvátne kontrolovaným TK, podľa ABPM to bolo 23 % pacientov, u pacientov bez DM to bolo 72 %, resp. 47 % pacientov. V preskripcii dominovala kombinovaná terapia s hlavným zastúpením ACE inhibítorov v oboch skupinách pacientov. Záver: Pacienti s  hypertenziou a diabetom sú rizikovou skupinou, u ktorej je problematické dosiahnuť odporúčané cieľové hodnoty TK, a to i napriek kombinovanej liečbe. Značná disproporcia zistená pri zhodnotení TK pomocou dvoch metód potvrdzuje, že kontrola TK pomocou ABPM je nevyhnutná pre adekvátne posúdenie efektívnosti liečby najmä u tejto skupiny pacientov.

Aim of study: The prevalence of hypertension is 1,5 to 2-fold higher in patients with diabetes. Incidence of hypertension in association with diabetes increases risk of development of serious cardiovascular complication. The aim of our study was to evaluate clinical condition and pharmacotherapy of patients with essential hypertension (EH) and diabetes mellitus (DM) in comparison to patients without diabetes. In both groups, we also compared control of blood pressure (BP), which was measured by conventional technique and 24-hour blood pressure monitoring (ABPM). Method: Medical records of 95 patients with treated hypertension (40 patients with DM 1.type or 2.type and 55 hypertensives without DM) in 37 to 86 years of age were analysed retrospectively. In both groups we evaluated age, BMI, biochemical parameters (total cholesterol, glucose), concomitant disease, stage of hypertension, blood pressure values measured in physician´s office (clinic BP) and by ABPM (monitored BP), percentage of patients with well-controlled BP, number of dippers and nondippers and used antihypertensive therapy. Results: We noticed higher BMI, plasmatic level of glucose and more serious stage of hypertension in hypertensives with diabetes. Dyslipoproteinemia was present as the most frequent concomitant disease in both groups. Higher clinic systolic BP, also daytime ambulatory systolic and diastolic BP was recorded in hypertensives with diabetes in comparison to group without DM. Number of nondippers was comparable in both groups. 59 % of hypertensives with DM had well-controlled BP according to conventional measurements, but it was 23 % of patients by ABPM. It was 72 %, respectively 47 % in second group of patients. Both groups were treated with two or more drugs and ACE-inhibitors were the main antihypertensive agents in pharmacotherapy. Conclusion: Hypertensive patients with diabetes are a high risk group with difficult achievement of target blood pressure levels in spite of combined therapy. Great disproportion found in evaluation of target blood pressure by two techniques supports the need of ABPM control for assessing therapy effectivity in this hypertensive group.

Plná verze článku