![]() Otevřít |
![]() Uložit |
Klin Farmakol Farm 2004; 18:
V práci sú prezentované výsledky analýzy antibiotickej liečby akútnej tonzilitídy v ambulantnej praxi na základe zrealizovaných lekárskych predpisov v niektorých lekárňach v Bratislave a Prešove z hľadiska zásad racionálnej antibiotickej liečby. Cieľom bolo porovnať ako sa metodické listy a zásady o správnej terapii akútnej tonzilitídy uplatnili v klinickej praxi v rôznych regiónoch Slovenskej republiky.
Za štyri roky bolo analyzovaných 59 395 lekárskych predpisov s preskripciou liekov na liečbu akútnej tonzilitídy. V poslednom sledovanom roku sa v Bratislave racionálne liečilo 63,3 % pacientov, v Prešove sa podiel racionálne liečených pacientov signifikantne nelíšil (59,5 %). Percento racionálne liečených pacientov sa za sledované obdobie významne nezmenilo. Liečba akútnej tonzilitídy fenoxymetylpenicilínom (Bratislava 37,9 %, Prešov 41,1 %) a penamecilínom (Bratislava 3,3 %, Prešov 2,3 %) bola v roku 2002 veľmi nízka. Cefalosporíny II. generácie tvorili 4,9 % resp. 4,2 % z celkového počtu analyzovaných receptov. Preskripcia makrolidových antibiotík (18,3 % resp. 13,0%) bola naopak neúmerne vysoká a neodpovedá percentuálnemu výskytu pacientov s alergiou na beta-laktámové antibiotiká. Použitie aminopenicilínov (4,6 % resp. 14 %) a ich kombinácií s inhibítormi beta-laktamáz (13,4 % resp. 10,9 %), sulfonamidov (0,9 % resp. 1,1 %), chinolónov (0,9 % resp. 0,1 %) a tetracyklínov (3 % resp. 0,4 %) bolo pri liečbe akútnej tonzilitídy z hľadiska dnešných poznatkov neracionálne.
Preskripcia antibiotík na liečbu akútnej tonzilitídy sa výrazne nezlepšila v žiadnom zo sledovaných regiónov napriek vydaniam viacerých metodických listov a zásad racionálnej terapie a poukazuje na to, že ešte stále sa vysoký podiel pacientov s diagnózou akútna tonzilitída lieči neracionálne.
Klúčové slová: akútna tonzilitída, antibiotiká, racionálna liečba.
TREATMENT OF ACUTE TONSILLITIS IN SOME REGIONS OF SLOVAK REPUBLIC IN 1999-2002 - WAS IT RATIONAL
The study evaluated antibiotic treatment of acute tonsillitis in primary care on the basis of realized prescriptions in some pharmacies in Bratislava and Prešov taking into consideration the principles of rational antibiotic treatment. The objective was to compare how the guidelines and rules for rational acute tonsillitis treatment were implemented in clinical practice in different regions of Slovak Republic.
In the well defined four-year span, 59,395 prescriptions for acute tonsillitis treatment were analyzed. In the last year of follow-up, 63.3 % of patients were shown to be rationally treated in Bratislava, the proportion of patients treated properly in Prešov did not differ significantly from that in Bratislava (59.5 %). The proportion of patients treated rationally did not change substantially within the four years. In 2002, the treatment of acute tonsillitis with fenoxymethylpenicilin (Bratislava 37.9 %, Prešov 41.1 %) and penamecillin (Bratislava 3.3 %, Prešov 2.3 %) was very low. Second generation cephalosporines were not prescribed frequently (4.9 % and 4.2 %, respectively). On the other hand, the prescription of macrolides (18.3 % and 13.0%, respectively) was inadequately high and does not reflect the number of patients allergic to beta-lactamase antibiotics. The use of aminopenicillins (4.6 % and 14 %) and their combinations with beta-lactamase inhibitors (13.4 % and 10.9 %), sulphonamides (0.9 % and %), chinolones (0.9 % and 0.1 %) and tetracyclines (3 % and 0.4 %) for the treatment of acute tonsillitis was, according to current knowledge, irrational.
The prescription of antibiotics in the treatment of acute tonsillitis has not improved in any of the regions studied even though new editions of guidelines and rules of rational treatment were issued. A considerably high proportion of patients with the diagnosis of acute tonsillitis was shown to be still treated irrationally.
![]() |
Plná verze článku |