www.klinickafarmakologie.cz / Klin Farmakol Farm. 2026;40(2):77-86 / KLINICKÁ FARMAKOLOGIE A FARMACIE 85 PŮVODNÍ PRÁCE Potenciálne nevhodné liečivá u pacientov s chronickou ischemickou chorobou srdca prípadov prínosy inhibítorov SGLT2 prevažujú nad rizikom infekcií, preto by táto obava nemala byť prekážkou pri začatí liečby, ktorá prispeje k zlepšeniu stavu pacientov (92). Ďalším aspektom vyhodnocovania podľa Beersových kritérií 2023 bolo vyhodnotenie klinicky významných liekových interakcií. U dvoch pacientov bola zaznamenaná preskripcia viacerých látok s anticholínergickou aktivitou, súbežného použitia kombinácie ≥ 3 liečiv pôsobiacich na CNS, ktoré môžu spôsobiť zvýšené riziko pádov a zlomenín (17). Záver Z analýzy našich výsledkov vyplýva, že v súbore 70 pacientov inštitucionalizovaných v sociálnom zariadení bola prítomná vysoká miera polyfarmácie či polypragmázie, ktorá bola dôsledkom polymorbidity pacientov. Užívanie aspoň jedného PIM podľa Beersových kritérií z roku 2023 bolo zistené u 70 % pacientov. Tieto výsledky poukazujú na potrebu systémového manažmentu farmakoterapie, v ktorom by mohla zohrať dôležitú úlohu aj profesia klinického farmaceuta. V sociálnych inštitúciách môžu byť odhalené nielen nedostatky v zmysle nadmernej alebo chýbajúcej preskripcie liekov či nedostatočného monitorovania bezpečnosti farmakoterapie a efektivity liečby. Celkový manažment farmakoterapie seniorov v sociálnych inštitúciách zahŕňa multidisciplinárny prístup, revíziu farmakoterapie a depreskripciu pod supervíziou lekára s cieľom minimalizovať polyfarmáciu a užívanie PIM či neadekvátne dlho prebiehajúcu terapiu. LITERATÚRA 1. WHO. Ageing and health [Internet]. WHO; 2024 [cited 202508-25]. Available from: https://www.who.int/news-room/fact- -sheets/detail/ageing-and-health. 2. NCZI. Zdravotnícka ročenka 2012 [Internet]. NCZI; 2012 [cited 2025-08-26]. Available from: https://www.nczisk.sk/documents/rocenky/rocenka_2012.pdf. 3. NCZI. Zdravotnícka ročenka 2022 [Internet]. NCZI; 2022 [cited 2025-08-27]. Available from: https://www.nczisk.sk/ Documents/rocenky/2022/Zdravotnicka_rocenka_Slovenskej_republiky_2022.pdf. 4. Macekova Z, Fazekas T, Stanko P, et al. Cognitive screening within advanced pharmaceutical care in elderly patients with suspected metabolic syndrome. Int J Gerontol. 2022a;16:355-360. 5. Macekova Z, Krivosova M, Fazekas T, et al. Short cognitive screening in elderlies as a part of advanced pharmaceutical care in Slovak community pharmacies – The pilot study KOGNIMET-SK. Eur Pharm J. 2022b;69:37-42. 6. Macekova Z, Fazekas T, Krivosova M, et al. Identification of a link between suspected metabolic syndrome and cognitive impairment within Pharmaceutical Care in Adults over 75 years of age. Healthcare. 2023;11:718. 7. Nemcikova M, Katreniakova Z, Nagyova I. Social support, positive caregiving experience, and caregiver burden in informal caregivers of older adults with dementia. Front Public Health. 2023;11:1104250. 8. Lavan AH, Gallagher PF, O’Mahony D. Methods to reduce prescribing errors in elderly patients with multimorbidity. Clin Interv Aging. 2016;11:857-866. 9. Macekova Z, Krivosova M, Viola R, et al. Advanced pharmaceutical services in community pharmacies. Pharm Pract (Granada). 2025a;23(1):3073. 10. Kriška M, Gajdošík J, Dukát A, et al. Zlyhanie farmakoterapie. Možnosti prevencie. Bratislava: SAP; 2015. 320 p. 11. Halli-Tierney AD, Scarbrough C, Carroll D. Polypharmacy: Evaluating Risks and Deprescribing. Am Fam Physician. 2019;100(1):32-38. 12. Rajec J. Špecifiká a princípy farmakoterapie v geriatrii. Onkológia (Bratisl.). 2012;7(5):318-320. 13. Kosírová S, Urbanková J, Klimas J, et al. Hodnotenie potenciálne nevhodného užívania liekov u geriatrických ambulantných pacientov v Slovenskej republike. BMC Geriatr. 2023;23:567. 14. Macekova Z, Krivosova M, Hudakova N, et al. Study protocol for identification of patients with risk of cognitive impairment in advanced pharmaceutical care in a community pharmacy. Front Public Health. 2025b;13:1606381. 15. Beers MH, Ouslander JG, Rollingher I, et al. Explicit criteria for determining inappropriate medication use in nursing home residents. Arch Intern Med. 1991;151:1825-1832. 16. Beers MH. Explicit criteria for determining potentially inappropriate medication use by the elderly: an update. Arch Intern Med. 1997;157:1531-1536. 17. By the 2023 American Geriatrics Society Beers Criteria® Update Expert Panel. American Geriatrics Society 2023 updated AGS Beers Criteria® for potentially inappropriate medication use in older adults. J Am Geriatr Soc. 2023;71: 2052-2081. 18. O’Mahony D. Kritériá STOP/START pre potenciálne nevhodné lieky/potenciálne opomenutia pri predpisovaní u starších ľudí: pôvod a pokrok. Expert Rev Clin Pharmacol. 2020;13(1):15-22. 19. Topinková E, Fialová D, Matějovská Kubešová H. Potenciálne nevhodná (riziková) terapia u starších ľudí: Odborný konsenzus pre Českú republiku 2012. Praktický lékař. 2012;1:11-22. 20. Renom-Guiteras A, Meyer G, Thürmann PA. The EU(7)-PIM list: a list of potentially inappropriate medications for older people consented by experts from seven European countries. Eur J Clin Pharmacol. 2015;71:861-875. 21. Kalafutová S, Jurašková B, Malý J, et al. Farmaceutická péče vybraných onemocnení kardiovaskulárního systému u starších pacientů. Prakt Lékáren. 2015;11(6):203-207. 22. Pfisterer M. Management of Chronic Heart Disease in the Elderly. Cardiovasc Med. 2009;12(12):321. 23. Knuuti J, Wijns W, Saraste A, et al. 2019 ESC Guidelines for the diagnosis and management of chronic coronary syndromes. Eur Heart J. 2020;41(3):407-477. 24. Hradec J, Býma S. Ischemická choroba srdeční. Doporučený diagnostický a léčebný postup pro praktické lékaře. Praha: Společnost všeobecného lékařství ČLS JEP; 2010. 25. Spoletini I, Ferrari R, Rosano MC. Living with stable angina: patients’ pathway and needs in angina. J Cardiovasc Med. 2020;21(5):377-382. 26. Vojáček J, Kettner J, Dušek J, et al. Klinická kardiologie. 5. vyd. Praha: Maxdorf; 2022:1329 p. 27. Býma S, Hradec J. Prevence kardiovaskulárních onemocnění. Doporučený diagnostický a terapeutický postup pro všeobecné praktické lékaře. Novelizace 2013. Praha: Společnost všeobecného lékařství ČLS JEP; 2013. 28. Halačová M, Mieresová M, Černý D, et al. Clinical Pharmaceutical Care in Nursing Home Residents as a Cornerstone for Drug-Related Problems Identification. Clin Transl Sci. 2025;18(5):e70222. 29. Kuželová M, Jankyová S, Foltánová T, et al. Bezpečná farmakoterapia seniorov (Vek nie je iba číslo…). Bratislava: Slovenská lekárnická komora; 2019:119 p. 30. Yoon K, Kim JT, Kwack WG, et al. Potentially Inappropriate Medication Use in Patients with Dementia. Int J Environ Res Public Health. 2022;19(18):11426. 31. Payne RA. The epidemiology of polypharmacy. Clin Med. 2016;16(5):465-469. 32. Mair A. Medication Safety in Polypharmacy. Geneva: World Health Organization; 2019. 62 p. 33. Weber P, Meluzínová H, Prudius D. Polyfarmakoterapie nahlížená nejen prizmatem multimorbidity, ale jako další geriatrický syndróm. Vnitř Lék. 2016;62(9 Suppl 3):35135-35139. 34. Bartošovič P, Ivánková Bartošovičová I, Zrubáková K, et al. Porovnanie polyfarmácie a farmakoterapie u seniorov v sociálnych inštitúciách v rokoch 2001 a 2019. Vnitř Lék. 2023;69(2):E4-E9. 35. Vrints C, Andreotti F, Koskinas KC, et al. 2024 ESC Guidelines for the management of chronic coronary syndromes. Eur Heart J. 2024;45(36):3415-3537. 36. Švihovec J, Bultas J, Anzenbacher P, et al.. Farmakologie. 1. vyd. Praha: Grada Publishing; 2018. 954 p. 37. McDonagh TA, Metra M, Adamo M, et al. 2023 Focused Update of the 2021 ESC Guidelines for the diagnosis and treatment of acute and chronic heart failure. Eur Heart J. 2023;44(37):3627-3639. 38. Šola F, Mucalo I, Brajković A, et al. Drug Therapy Problems Identified Among Older Adults Placed in a Nursing Home: The Croatian Experience. J Int Med Res. 2020;48(6):0300060520928791. 39. Fog F, Kvalvaag G, Engedal K, et al. Drug-Related Problems and Changes in Drug Utilization After Medication Reviews in Nursing Homes in Oslo, Norway. Scand J Prim Health Care. 2017;35(4):329-335. 40. Díez R, Cadenas R, Susperregui J, et al. Drug-Related Problems and Polypharmacy in Nursing Home Residents: A Cross-Sectional Study. Int J Environ Res Public Health. 2022;19(7):4313. 41. Lukačišinová A, Fialová D, Peel NM, et al. The prevalence and prescribing patterns of benzodiazepines and Z-drugs in older nursing home residents in different European countries and Israel: retrospective results from the EU SHELTER study. BMC Geriatr. 2021;21(1):277. 42. Smith D, Lovell J, Weller C, et al. A systematic review of medication non-adherence in persons with dementia or cognitive impairment. PLoS One. 2017;12(2):e0170651. 43. Macekova Z, Hudakova N, Fazekas T, et al. Risk of Mild Cognitive Impairment and Its Relation to Anticholinergics Revealed Within Screening in a Community Pharmacy. Bratisl Med J. 2026;127:301-310. 44. Valliant SN, Burbage SC, Pathak S, Urick BY. Pharmacists as accessible health care providers: quantifying the opportunity. JMCP. 2022;28(1):85-90. 45. Algabbani AM, Alangari AS. Proton Pump Inhibitor Prescribing Patterns and Utilization: A Retrospective Chart Review Analysis. Saudi Pharm J. 2023;31(12):101841. 46. Maes ML, Fixen DR, Linnebur SA. Adverse Effects of Proton-Pump Inhibitor Use in Older Adults: A Review of the Evidence. Ther Adv Drug Saf. 2017;8(9):273-297. 47. Al Mutairi H, O’Dwyer M, McCarron M, et al. The Use of Proton Pump Inhibitors Among Older Adults With Intellectual Disability: A Cross-Sectional Observational Study. Saudi Pharm J. 2018;26(7):1012-1021. 48. Chinzon D, Domingues G, Tosetto N, et al. Safety of long- -term proton pump inhibitors: Facts and Myths. Arq Gastroenterol. 2022;59(2):219-225.
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=